DOŽINKY
Starobylé dožinkové oslavy
V čase, keď sa leto chýli ku koncu a úroda je už bezpečne uložená, schádzajú sa v dedine podľa dávnych zvykov ľudia z okolitých chotárov, aby si uctili dary zeme a slávili hojnosť roka. Na prahu Mesačných hôr, tam, kde riečky Pilava a Ronava pretekajú voderadskou dolinou, sa každoročne ozývajú dávne piesne predkov a vďaky Bohom za ochranu úrody pred zlými silami. Oslavy, plné obradov, spevu a tancov, sú aj príležitosťou, keď si mladí junáci zmerajú svoje sily, odvahu a múdrosť.
Družný mládenecký spev:
Hoj, ty banda, bulibuli banda,
hoj, ty banda – boj, boj, boj!
Hoj, ty banda, bulibuli banda,
hoj, ty banda – boj, boj, boj!
Mládenci zborovo:
,,My, mocní, tu prítomní junáci,
zdoláme všetky sveta prekážky.
Sily si tu dnes svoje pomeráme,
o preteky na kopec Sili sa vydáme."
Družný mládenecký spev:
Hoj, ty banda, bulibuli banda,
hoj, ty banda – boj, boj, boj!
Hoj, ty banda, bulibuli banda,
hoj, ty banda – boj, boj, boj!
*********
Mládenci zišli sa urastení, pevní,
od brehov neďalekej Trnavy,
Žlabu, Dudváhu a Parnej:
rodov to veľká hrdosť i nádej.
Junácky pretek:
Od začiatku až po Ronavu, – ten beh bol naďaleko,
Pilava i Ronava mali kde-tu na dno zasa prihlboko.
Za Ronavou na každého čakalo veľké brvno:
šup s ním za hlavu a utekať treba do kopca rovno.
V kopci, pod úbočím, na plošinke malej,
tou osadou dávno pominutou každý si to šinie ďalej. –
Omladine na behu tam starec v bielych háboch rady dáva:
„Pozor, tamto rastie tŕnie, a tam zas ostrá tráva!
Na Malom Hríbe vyhĺbená je veľká jama;
trojhlavý šarkan z nej ostrými drápami máva.
Na Veľkom Hríbe dračích hláv už zúri sedem:
prakom do nich, a kameň nemiň ani jeden!
Na Malom Chraste ukrutné šelmy sliedia,
kto vrtko neprefrnkne, tomu beda!
Cestou ďalej, – tam je všade kopa blata;
cesta je to ťažká, po daždi, ako kliata.“
Pretek čertovsky ťažký, cieľ ešte ďaleký;
iba najmocnejší mládenci zvládzu tie preteky.
V hlbokom blate strkajú si hlavu do chomúta,
mlátiť cepom ich zaraz ide strašná zruta!
Ak vyhrajú s ňou súboj preveliký,
čakajú ich cestou naspäť pri potoku dlhé luky. –
Šípom strelia doďaleka sedem razy;
cieľom im je zapletaný kotúč slamy.
Do lipového hájika, na tom slávnom kopci Sili,
vraj za dávnych čias chodievali v letné noci tančiť víly.
Múdra starenka tam pýta sa každého:
,,Kam chodia spať v noci hviezdy? Ako liečiť chorého?"
Ak odvetia, rýchlo ďalej bežia, ako takmer všade,
zanenedlho všetci stoja pri kolovom hrade.
Sila, cvik a presnosť driečnych šuhajov,
preukáže sa tam v hádzaní oštepov...
Kyjakom tam všetka junač zápasí tiež hrdo;
trafiť musia veľkú dyňu, najlepšie už v hode prvom.
Kyjaky šuštia ponad lúku vzduchom,
kto stade dobehne prvý ku trom bukom? –
I dobehol víťaz, oslavné piesne už pri ohníkoch znejú,
mládenci na rukách víťazana k venčenému stolcu nesú!
Oslavný mládenecký spev:
Hoj, ty banda, bulibuli banda,
hoj, ty banda – hoj, hoj, hoj!
Hoj, ty banda, bulibuli banda,
hoj, ty banda – hoj, hoj, hoj!
Hoj, ty banda, bulibuli banda,
víťazný veniec je – tvoj, tvoj, tvoj!
Hoj, ty banda, bulibuli banda,
hoj, ty banda – hoj, hoj, hóóój!
Dožinkovému hodovaniu nie je konca kraj,
tudliká hlahol píšťal, spevom buráca celučičký háj.
Všetko spieva – celá dedina je na nohách! –
a spev, ten ozýva sa až na Mesačných horách.
