Odviata Slávy Nitrava

 

Horou cválajú koníky gaštanové,
krajom nôtia očarujúcu melódiu gajdičky;

cválajú cestou-necestou si po Zobore,
až do radostného svitu zorničky.

Oslavné melódie si vetrík pospevuje,
tóny sa vychytil do diaľav niesť;
gajdičky po šírom svete
vyhrávajú ostošesť.

Milenou hudbou hory, lesy zvučia,
tóny ľúbe fidlikajú maľované píšťaly;
po bystrinách čarokrásne voda spieva,
ladne čľapká o skaly.

Roztomilé zvuky fujár zaodeli
do tisícich farieb malebnú kvetenu;

zaletiac ku stráňam Tatier vyzvŕtali
v spanilom tanci hlbočiznú krútňavu.

Váhom a Hronom nesú kučeravé vlnky
stohlasných tónov ľubozvučnú nôtu;
radostne rinkajúc si – žblnky, žblnky –

poskakujú veselo od brehu k brehu.

 

 –––––––––––––––––

 

Smutné vetry svištia ponad spustlý Zobor,
Nitra dnes okypteným korytom mútno znie;
slávy piesne mestu dávno dali zbohom:
Koníky gaštanové, kam ste ušli? – Kdeže ste?