Ťažké časy
Dotkla sa prírody skorá jar, pažítka
spod jabloní vyrástla akoby skokom.
Na stôl, vyšívaným obrusom okrášlený,
položila babička dážd odetý v zamate zlatom.
Príroda ožíva pestrým vtáčim spevom;
vzduchom sa šíria vône drobných kvietkov
fialiek a ovocných stromov — krásne vône jari.
Náhle ku nám vtrhol — desivý šok!
Život sa razom naruby otáča!
Pliage korony, novej zákernej choroby,
sa s príchodom jari
do všetkých končín sveta
čoraz rýchlejšie vkradnúť darí.
Miesta jarných zvítaní spustnuté ostali,
ľudia si doma rúška k ochrane života šijú;
namiesto jarných prechádzok s nimi
na ústach ustráchano ulicami sa šinú.
Nová choroba z východu zatvára nám
školy, závody, úrady i chrámy!
V pozornosť dávame — už aj medzi nami
zúri ten vírus, posiaľ nepoznaný; —
doznel ulicou ospalý dedinský spevokol
i závažné hlásenie zo stĺpu miestneho rozhlasu.
Rusov, Kubáncov a Číňanov povolali v úzkosti
zúfalí Taliani na spásu;
moloch, EÚ, počína si akosi čudne, odľudne,
žeby bol blízko srdcovému kolapsu?
Takmer všetku ťarchu na svojich pleciach majú
zdravotné tímy, stavajúc sa do nerovného zápasu.
Vlády, tie v panike budúce straty rátajú;
krízy bes už zubaté kolesá v temnej hĺbke roztáča.
Ľudia v bytoch, v domoch sú schovaní,
pred obchodmi v rúškach, v rad stojaci.
Uzatvárajú sa hranice štátov, mestá, dediny;
všade strážia policajti i vojaci.
Utíchajú zaradom sveta veľkomestá, potoky sĺz
odnášajú vo svojich korytách prúdy riek;
postrach pandémie mútnu melódiu v dušiach ladí.
Nájde sa na tú diabolskú korelu čím skôr
pre každého liek?
Záhradka, vo veľkej radosti oživlá jarným
vtáčim spevotom zvyčajnú radosť duši nepoloží.
Babičkina ruka, bez našej spoločnej pomoci,
na stôl vyšívaným obrusom okrášlený,
dážď odetý v zamate zlatom nepoloží.
_____________________________
Prešlo leto, prišla jeseň,
zakvílila hrozná pieseň:
Slovensko ženú do hrobu,
okrádajú ľud o práva a slobodu!
Z korony niekam zutekali zmije,
zo zabijaka vraj vykľula sa akási chrípka.
Vládna klika v peniazoch si hnije.
Ľud? — Ten nech si na iné časy zvyká!
Trcipáni ženú národ, sťa ďasa,
do ničobných dobrovoľných testov;
z nepovinnosti však vzišiel zasa
— od vrchsomára, ako na truc, rad trestov!
A všetci sa z jeho bláznovstiev máme radovať,
ako chce on — vyšinutý šašo, ten cirkusant.
Netreba sa už vôbec ničomu ani čudovať,
ak nám bude nad jeho výčinmi rozum stáť...
Vyškiera sa na nás prihlúplo odhora:
už dnes je z neho politická mŕtvola.
Ak si myslel, že Slovač je stádo stád,
bude raz na svoje hlúpe činy kruto spomínať.
Miesto toho, aby o chorých a starcov viacej stál,
peniaze na špáracie šic testy oplieskal.
Zlodejov i hňupov máme tam hore stále:
tento však bol najhlúpejší na poslaneckom sklade!
Liek aj vakcína na tú korelu sú na svete,
— ale tá je teraz iba v Rusku, a to, veď viete...
To naša dnešná potreštená vláda nemusí:
radšej národ nezmyselnými testami hrdúsi!
Slovensko ženú do hrobu,
okrádajú ľud o práva a slobodu!
Z korony niekam zutekali zmije,
zo zabijaka vraj vykľula sa akási chrípka.
Vládna klika v peniazoch si hnije.
Ľud? — Ten nech si na iné časy zvyká!
Trcipáni ženú národ, sťa ďasa,
do ničobných dobrovoľných testov;
z nepovinnosti však vzišiel zasa
— od vrchsomára, ako na truc, rad trestov!
A všetci sa z jeho bláznovstiev máme radovať,
ako chce on — vyšinutý šašo, ten cirkusant.
Netreba sa už vôbec ničomu ani čudovať,
ak nám bude nad jeho výčinmi rozum stáť...
Vyškiera sa na nás prihlúplo odhora:
už dnes je z neho politická mŕtvola.
Ak si myslel, že Slovač je stádo stád,
bude raz na svoje hlúpe činy kruto spomínať.
Miesto toho, aby o chorých a starcov viacej stál,
peniaze na špáracie šic testy oplieskal.
Zlodejov i hňupov máme tam hore stále:
tento však bol najhlúpejší na poslaneckom sklade!
Liek aj vakcína na tú korelu sú na svete,
— ale tá je teraz iba v Rusku, a to, veď viete...
To naša dnešná potreštená vláda nemusí:
radšej národ nezmyselnými testami hrdúsi!
_____________________________
Prichádza medzi nás ďalšia ťaživá jar:
dokola panuje spoločenský zmar.
Núdzových stavov je nekonečný kolotoč:
robí si s nami, čo chce — vládnuca svoloč.
Zvolil si ľud pajáca a tlupu ozembuchov:
kde ich voličovi pri voľbách rozum stál? —
sľubná zámena za bývalých zloduchov?
sľubná zámena za bývalých zloduchov?
Horšie! Len z dažďa pod rínu sa odtackal.
Mnohí zomierajú, no liek im nedajú:
Prečo? Národ za čosi trestajú?
Pre seba majú, svojim si šikujú — nám nie!
Na holotu kašľať — tá nech aj zahynie.
Po šialenom maratóne v špáraní
pribúda všade chorých preveľa:
po starých s koronou z prvých dní,
i mladší odchádzajú v sprievode anjela.
Lakmusový papierik Sputnika
odpornú pakáž vôkol nás vyfarbil:
Ak to tu takto ďalej pôjde,
bude to horšie, ako bol Černobyl!
dážd odetý v zlate o rok nepoloží.Dotkla sa prírody skorá jar, pažítka
spod jabloní vyhŕkla akoby skokom.
Na stôl, vyšívaným obrusom okrášlený,
položila babička dážd odetý v kabáte zlatom.
Príroda ožíva pestrým vtáčim spevom;
vduchom šíria sa vône drobných kvietkov fialiek
a ovocných stromov — vône jari krásne.
Náhle ku nám prikvitol — desivý šok!
život sa naruby otáča razom!
Pliage korony, novej zákernej choroby,
sa s príchodom jari,
do všetkých končín sveta
čoraz rýchlejšie vkradnúť darí.
Miesta jarných zvítaní spustnuté ostali;
ľudia doma rúška k ochrane života si šijú;
miesto jarných prechádzok v nich
cez ústa ustráchano ulicami sa šinú.
Nepoznaná choroba z východu zatvára nám
školy, úrady, závody i chrámy!
V pozornosť dávame, — už aj medzi nami
zúri ten vírus posiaľ nepoznaný;
dozunel ospalý dedinský spevokol,
i závažné hlásenie zo stĺpu obecného rozhlasu.
Rusov, Kubáncov a Číňanov povolali v úzkosti
zúfalí Taliani na spásu;
moloch, EU, počína si, ako viac ráz, čudne, odľudne;
žeby boli blízko srdcovému kolapsu?
Takmer všetku ťarchu majú na svojich pleciach
zdravotné tímy, stavajúc sa do nerovného zápasu.
Vlády v panike budúce straty rátajú; krízy bes
už zubaté kolesá vo vojej temnej kobke roztáča.
Ľudia v bytoch, v domoch sú zavretí,
pred obchodmi v rúškach, v rad stojaci.
Uzatvárajú sa hranice štátov, niekde mestá, dediny;
všade tam strážia policajti i vojaci.
Zatíchajú zaradom sveta veľkomestá, potoky sĺz
odnášajú vo svojich korytách prúdy riek;
pocit smútku zarmútenú, tíšivú pieseň ladí.
Nájde sa na tú diabolskú korelu čím skôr
pre každého liek?
Záhradka, k našej veľkej radosti ožitá jarným
vtáčim spevotom, hrejivú radosť duši nepriloží.
Babičkina ruka, bez našej zomknutej pomoci,
na stôl vyšívaným obrusom skrášlený,
dážd odetý v zlate o rok nepoloží.Dotkla sa prírody skorá jar, pažítka
spod jabloní vyhŕkla akoby skokom.
Na stôl, vyšívaným obrusom okrášlený,
položila babička dážd odetý v kabáte zlatom.
Príroda ožíva pestrým vtáčim spevom;
vduchom šíria sa vône drobných kvietkov fialiek
a ovocných stromov — vône jari krásne.
Náhle ku nám prikvitol — desivý šok!
život sa naruby otáča razom!
Pliage korony, novej zákernej choroby,
sa s príchodom jari,
do všetkých končín sveta
čoraz rýchlejšie vkradnúť darí.
Miesta jarných zvítaní spustnuté ostali;
ľudia doma rúška k ochrane života si šijú;
miesto jarných prechádzok v nich
cez ústa ustráchano ulicami sa šinú.
Nepoznaná choroba z východu zatvára nám
školy, úrady, závody i chrámy!
V pozornosť dávame, — už aj medzi nami
zúri ten vírus posiaľ nepoznaný;
dozunel ospalý dedinský spevokol,
i závažné hlásenie zo stĺpu obecného rozhlasu.
Rusov, Kubáncov a Číňanov povolali v úzkosti
zúfalí Taliani na spásu;
moloch, EU, počína si, ako viac ráz, čudne, odľudne;
žeby boli blízko srdcovému kolapsu?
Takmer všetku ťarchu majú na svojich pleciach
zdravotné tímy, stavajúc sa do nerovného zápasu.
Vlády v panike budúce straty rátajú; krízy bes
už zubaté kolesá vo vojej temnej kobke roztáča.
Ľudia v bytoch, v domoch sú zavretí,
pred obchodmi v rúškach, v rad stojaci.
Uzatvárajú sa hranice štátov, niekde mestá, dediny;
všade tam strážia policajti i vojaci.
Zatíchajú zaradom sveta veľkomestá, potoky sĺz
odnášajú vo svojich korytách prúdy riek;
pocit smútku zarmútenú, tíšivú pieseň ladí.
Nájde sa na tú diabolskú korelu čím skôr
pre každého liek?
Záhradka, k našej veľkej radosti ožitá jarným
vtáčim spevotom, hrejivú radosť duši nepriloží.
Babičkina ruka, bez našej zomknutej pomoci,
na stôl vyšívaným obrusom skrášlený,
dážd odetý v zlate o rok nepoloží.Dotkla sa prírody skorá jar, pažítka
spod jabloní vyhŕkla akoby skokom.
Na stôl, vyšívaným obrusom okrášlený,
položila babička dážd odetý v kabáte zlatom.
Príroda ožíva pestrým vtáčim spevom;
vduchom šíria sa vône drobných kvietkov fialiek
a ovocných stromov — vône jari krásne.
Náhle ku nám prikvitol — desivý šok!
život sa naruby otáča razom!
Pliage korony, novej zákernej choroby,
sa s príchodom jari,
do všetkých končín sveta
čoraz rýchlejšie vkradnúť darí.
Miesta jarných zvítaní spustnuté ostali;
ľudia doma rúška k ochrane života si šijú;
miesto jarných prechádzok v nich
cez ústa ustráchano ulicami sa šinú.
Nepoznaná choroba z východu zatvára nám
školy, úrady, závody i chrámy!
V pozornosť dávame, — už aj medzi nami
zúri ten vírus posiaľ nepoznaný;
dozunel ospalý dedinský spevokol,
i závažné hlásenie zo stĺpu obecného rozhlasu.
Rusov, Kubáncov a Číňanov povolali v úzkosti
zúfalí Taliani na spásu;
moloch, EU, počína si, ako viac ráz, čudne, odľudne;
žeby boli blízko srdcovému kolapsu?
Takmer všetku ťarchu majú na svojich pleciach
zdravotné tímy, stavajúc sa do nerovného zápasu.
Vlády v panike budúce straty rátajú; krízy bes
už zubaté kolesá vo vojej temnej kobke roztáča.
Ľudia v bytoch, v domoch sú zavretí,
pred obchodmi v rúškach, v rad stojaci.
Uzatvárajú sa hranice štátov, niekde mestá, dediny;
všade tam strážia policajti i vojaci.
Zatíchajú zaradom sveta veľkomestá, potoky sĺz
odnášajú vo svojich korytách prúdy riek;
pocit smútku zarmútenú, tíšivú pieseň ladí.
Nájde sa na tú diabolskú korelu čím skôr
pre každého liek?
Záhradka, k našej veľkej radosti ožitá jarným
vtáčim spevotom, hrejivú radosť duši nepriloží.
Babičkina ruka, bez našej zomknutej pomoci,
na stôl vyšívaným obrusom skrášlený,
dážd odetý v zlate o rok nepoloží.Dotkla sa prírody skorá jar, pažítka
spod jabloní vyhŕkla akoby skokom.
Na stôl, vyšívaným obrusom okrášlený,
položila babička dážd odetý v kabáte zlatom.
Príroda ožíva pestrým vtáčim spevom;
vduchom šíria sa vône drobných kvietkov fialiek
a ovocných stromov — vône jari krásne.
Náhle ku nám prikvitol — desivý šok!
život sa naruby otáča razom!
Pliage korony, novej zákernej choroby,
sa s príchodom jari,
do všetkých končín sveta
čoraz rýchlejšie vkradnúť darí.
Miesta jarných zvítaní spustnuté ostali;
ľudia doma rúška k ochrane života si šijú;
miesto jarných prechádzok v nich
cez ústa ustráchano ulicami sa šinú.
Nepoznaná choroba z východu zatvára nám
školy, úrady, závody i chrámy!
V pozornosť dávame, — už aj medzi nami
zúri ten vírus posiaľ nepoznaný;
dozunel ospalý dedinský spevokol,
i závažné hlásenie zo stĺpu obecného rozhlasu.
Rusov, Kubáncov a Číňanov povolali v úzkosti
zúfalí Taliani na spásu;
moloch, EU, počína si, ako viac ráz, čudne, odľudne;
žeby boli blízko srdcovému kolapsu?
Takmer všetku ťarchu majú na svojich pleciach
zdravotné tímy, stavajúc sa do nerovného zápasu.
Vlády v panike budúce straty rátajú; krízy bes
už zubaté kolesá vo vojej temnej kobke roztáča.
Ľudia v bytoch, v domoch sú zavretí,
pred obchodmi v rúškach, v rad stojaci.
Uzatvárajú sa hranice štátov, niekde mestá, dediny;
všade tam strážia policajti i vojaci.
Zatíchajú zaradom sveta veľkomestá, potoky sĺz
odnášajú vo svojich korytách prúdy riek;
pocit smútku zarmútenú, tíšivú pieseň ladí.
Nájde sa na tú diabolskú korelu čím skôr
pre každého liek?
Záhradka, k našej veľkej radosti ožitá jarným
vtáčim spevotom, hrejivú radosť duši nepriloží.
Babičkina ruka, bez našej zomknutej pomoci,
na stôl vyšívaným obrusom skrášlený,
dážd odetý v zlate o rok nepoloží.Dotkla sa prírody skorá jar, pažítka
spod jabloní vyhŕkla akoby skokom.
Na stôl, vyšívaným obrusom okrášlený,
položila babička dážd odetý v kabáte zlatom.
Príroda ožíva pestrým vtáčim spevom;
vduchom šíria sa vône drobných kvietkov fialiek
a ovocných stromov — vône jari krásne.
Náhle ku nám prikvitol — desivý šok!
život sa naruby otáča razom!
Pliage korony, novej zákernej choroby,
sa s príchodom jari,
do všetkých končín sveta
čoraz rýchlejšie vkradnúť darí.
Miesta jarných zvítaní spustnuté ostali;
ľudia doma rúška k ochrane života si šijú;
miesto jarných prechádzok v nich
cez ústa ustráchano ulicami sa šinú.
Nepoznaná choroba z východu zatvára nám
školy, úrady, závody i chrámy!
V pozornosť dávame, — už aj medzi nami
zúri ten vírus posiaľ nepoznaný;
dozunel ospalý dedinský spevokol,
i závažné hlásenie zo stĺpu obecného rozhlasu.
Rusov, Kubáncov a Číňanov povolali v úzkosti
zúfalí Taliani na spásu;
moloch, EU, počína si, ako viac ráz, čudne, odľudne;
žeby boli blízko srdcovému kolapsu?
Takmer všetku ťarchu majú na svojich pleciach
zdravotné tímy, stavajúc sa do nerovného zápasu.
Vlády v panike budúce straty rátajú; krízy bes
už zubaté kolesá vo vojej temnej kobke roztáča.
Ľudia v bytoch, v domoch sú zavretí,
pred obchodmi v rúškach, v rad stojaci.
Uzatvárajú sa hranice štátov, niekde mestá, dediny;
všade tam strážia policajti i vojaci.
Zatíchajú zaradom sveta veľkomestá, potoky sĺz
odnášajú vo svojich korytách prúdy riek;
pocit smútku zarmútenú, tíšivú pieseň ladí.
Nájde sa na tú diabolskú korelu čím skôr
pre každého liek?
Záhradka, k našej veľkej radosti ožitá jarným
vtáčim spevotom, hrejivú radosť duši nepriloží.
Babičkina ruka, bez našej zomknutej pomoci,
na stôl vyšívaným obrusom skrášlený,
dážd odetý v zlate o rok nepoloží.Dotkla sa prírody skorá jar, pažítka
spod jabloní vyhŕkla akoby skokom.
Na stôl, vyšívaným obrusom okrášlený,
položila babička dážd odetý v kabáte zlatom.
Príroda ožíva pestrým vtáčim spevom;
vduchom šíria sa vône drobných kvietkov fialiek
a ovocných stromov — vône jari krásne.
Náhle ku nám prikvitol — desivý šok!
život sa naruby otáča razom!
Pliage korony, novej zákernej choroby,
sa s príchodom jari,
do všetkých končín sveta
čoraz rýchlejšie vkradnúť darí.
Miesta jarných zvítaní spustnuté ostali;
ľudia doma rúška k ochrane života si šijú;
miesto jarných prechádzok v nich
cez ústa ustráchano ulicami sa šinú.
Nepoznaná choroba z východu zatvára nám
školy, úrady, závody i chrámy!
V pozornosť dávame, — už aj medzi nami
zúri ten vírus posiaľ nepoznaný;
dozunel ospalý dedinský spevokol,
i závažné hlásenie zo stĺpu obecného rozhlasu.
Rusov, Kubáncov a Číňanov povolali v úzkosti
zúfalí Taliani na spásu;
moloch, EU, počína si, ako viac ráz, čudne, odľudne;
žeby boli blízko srdcovému kolapsu?
Takmer všetku ťarchu majú na svojich pleciach
zdravotné tímy, stavajúc sa do nerovného zápasu.
Vlády v panike budúce straty rátajú; krízy bes
už zubaté kolesá vo vojej temnej kobke roztáča.
Ľudia v bytoch, v domoch sú zavretí,
pred obchodmi v rúškach, v rad stojaci.
Uzatvárajú sa hranice štátov, niekde mestá, dediny;
všade tam strážia policajti i vojaci.
Zatíchajú zaradom sveta veľkomestá, potoky sĺz
odnášajú vo svojich korytách prúdy riek;
pocit smútku zarmútenú, tíšivú pieseň ladí.
Nájde sa na tú diabolskú korelu čím skôr
pre každého liek?
Záhradka, k našej veľkej radosti ožitá jarným
vtáčim spevotom, hrejivú radosť duši nepriloží.
Babičkina ruka, bez našej zomknutej pomoci,
na stôl vyšívaným obrusom skrášlený,
dážd odetý v zlate o rok nepoloží.Dotkla sa prírody skorá jar, pažítka
spod jabloní vyhŕkla akoby skokom.
Na stôl, vyšívaným obrusom okrášlený,
položila babička dážd odetý v kabáte zlatom.
Príroda ožíva pestrým vtáčim spevom;
vduchom šíria sa vône drobných kvietkov fialiek
a ovocných stromov — vône jari krásne.
Náhle ku nám prikvitol — desivý šok!
život sa naruby otáča razom!
Pliage korony, novej zákernej choroby,
sa s príchodom jari,
do všetkých končín sveta
čoraz rýchlejšie vkradnúť darí.
Miesta jarných zvítaní spustnuté ostali;
ľudia doma rúška k ochrane života si šijú;
miesto jarných prechádzok v nich
cez ústa ustráchano ulicami sa šinú.
Nepoznaná choroba z východu zatvára nám
školy, úrady, závody i chrámy!
V pozornosť dávame, — už aj medzi nami
zúri ten vírus posiaľ nepoznaný;
dozunel ospalý dedinský spevokol,
i závažné hlásenie zo stĺpu obecného rozhlasu.
Rusov, Kubáncov a Číňanov povolali v úzkosti
zúfalí Taliani na spásu;
moloch, EU, počína si, ako viac ráz, čudne, odľudne;
žeby boli blízko srdcovému kolapsu?
Takmer všetku ťarchu majú na svojich pleciach
zdravotné tímy, stavajúc sa do nerovného zápasu.
Vlády v panike budúce straty rátajú; krízy bes
už zubaté kolesá vo vojej temnej kobke roztáča.
Ľudia v bytoch, v domoch sú zavretí,
pred obchodmi v rúškach, v rad stojaci.
Uzatvárajú sa hranice štátov, niekde mestá, dediny;
všade tam strážia policajti i vojaci.
Zatíchajú zaradom sveta veľkomestá, potoky sĺz
odnášajú vo svojich korytách prúdy riek;
pocit smútku zarmútenú, tíšivú pieseň ladí.
Nájde sa na tú diabolskú korelu čím skôr
pre každého liek?
Záhradka, k našej veľkej radosti ožitá jarným
vtáčim spevotom, hrejivú radosť duši nepriloží.
Babičkina ruka, bez našej zomknutej pomoci,
na stôl vyšívaným obrusom skrášlený,
dážd odetý v zlate o rok nepoloží.
