Cvála koník vraný,
hneď je za horami.
Cvála si on ďalej,
na koniec sveta kameň.
Pri kameni ohník,
sedí pri ňom Braník.
Sedí, sedí zadumaný,
čo robia tí podlí páni.
Tí si zrazu zmysleli,
pokriviť ten svet celý.
Pokriviť a hrdúsiť,
nepoddajných pohlušiť.
Poskočí koník vraný,
už letia pod Tatrami:
Braník, Braník, nedaj sa,
pošli pánov do frasa!
Braník pomkne do koníka,
pánov ženie preč šablička.
Od strachu sa v beh dali,
do pekiel ich zahnali.
Tam kde nieto strachu,
podlosť žije v krachu.
Pravda sa zahubiť nedá:
podlým pánom beda!
Vtáča krásne spieva,
opäť sa rozodnieva.
Vraný koník cvála,
Braník svet pretvára.
