Nočné blúznenie
Sa mi nejako nehrnú
z hlavy dnes rýmy;
azda preto, že pohltal som
tri ataralgíny.
Bolieť po nich hlava prestala,
to áno,
činnosť mozgová si však ustlala,
ako po prebudení zavčas ráno.
Behá mi v nej zrazu, — bisťuže,
ja fakt neviem prečo,
iba samučičká neha; ako v tej, — no, kamasútre! —
to knižke takej, čo dobrýzgal som včera,
keď večeral som lečo.
Čert aby to bral! —
načo som len ja do seba pohádzal
tie odporné ataralgíny,
čo vyhnali z hlavy mi rýmy?!
Stále mi v nej nič nezapadá...
— to bude asi lepšie pre ňu
ísť prevetrať ju ku rybníku,
ako v ústach trímať hŕbu blenu: —
Uvidieť radostný trepot krídiel divej kačky,
ako sa hrnie až k opačnému brehu; —
zvesela tam zvítajúc sa s káčatkami,
svorne si odcupkajúc, sťa na volebné kortešačky.
Razom do mňa vojde kus radosti
po ubolenej hlave a vyprchanom rýme; —
aj ten svet naokolo
hneď srdcu milejší je.
