Kto špiní sneh? — kto kosí nehu?
Kto zadiera človeku do duše? —
To ľudské osudy pustošia, dlávia
baganče bezcitné z opačného brehu!
Trčiac spod rovnošaty
kopú do bezbranných,
búšia do maličkých; —
to pre ich pahltné vlády
je hrobov vo svete
na tisíce vykopaných
a zopár písmen
do kameňa vytesaných.
Veď pýcha tyranov
nechce hniť na hŕbe snehu:
ona na skale mátať musí
pokoj skántrených duší,
nie rozsievať dobro a nehu...
