Všetko je už naokolo krásne biele,
ligocú sa mestá, lúky, aj hory celé.
Trblietajúci sneh tíško padá,
vetrík sa s ním poihráva: —
vločky stáča, metá, vlní,
potom mihom zanechá ich;
tíško sadnú na zem,
stromom na koruny.
Keď sa zima vôkol zabelie
a na dvere zaklopú Vianoce,
nadíde čas čarovný, keď láskavých
slov rozdávame na kopce. —
Do chalúpok sviatočná iskra vletí,
potešenie do sŕdc našich vmiesi;
vykúzli v nás nežnú spomienku:
rozjaganú, ako perleť v pradienku.
Za oblokmi stromčeky svietia,
koledníci za cengotu rolničiek
dedinou v saniach mieria; —
v oslave sviatkov zimy a pohody:
s prianím šťastia a pokoja
do každej jednej rodiny.
