Ťažké časy
Dotkla sa prírody skorá jar, pažítka
spod jabloní vyhŕkla akoby skokom.
Na stôl, vyšívaným obrusom okrášlený,
položila babička dážd odetý v kabáte zlatom.
Príroda ožíva pestrým vtáčim spevom;
vduchom šíria sa vône drobných kvietkov
fialiek a ovocných stromov — vône jari krásne.
Náhle ku nám prikvitol — desivý šok!
život sa razom otáča naruby!
Pliage vírusu korony, novej zákernej choroby,
sa s príchodom jari,
do všetkých končín sveta
čoraz rýchlejšie vkradnúť darí.
Miesta jarných zvítaní spustnuté ostali,
ľudia doma rúška k ochrane života šijú;
miesto jarných prechádzok v nich
cez ústa ustráchano ulicami sa šinú.
Nová choroba z východu zatvára nám
školy, závody, úrady i chrámy!
v pozornosť dávame, — už aj medzi nami
zúri ten vírus, posiaľ nepoznaný; —
dozunel ulicou ospalý dedinský spevokol,
i závažné hlásenie zo stĺpu obecného rozhlasu.
Rusov, Kubáncov a Číňanov povolali v úzkosti
zúfalí Taliani na spásu;
moloch, EÚ, počína si, ako viac ráz, čudne, odľudne;
žeby sme boli blízko srdcovému kolapsu?
Takmer všetku ťarchu majú na svojich pleciach
zdravotné tímy, stavajúc sa do nerovného zápasu.
Vlády v panike budúce straty rátajú; krízy bes
už zubaté kolesá vo vojej temnej kobke roztáča.
Ľudia v bytoch, v domoch sú zavretí,
pred obchodmi v rúškach, v rad stojaci.
Uzatvárajú sa hranice štátov, mestá, dediny;
všade tam strážia policajti i vojaci.
Zatíchajú zaradom sveta veľkomestá, potoky sĺz
odnášajú vo svojich korytách prúdy riek;
postrach pandémie zarmútenú pieseň v duši ladí.
Nájde sa na tú diabolskú korelu čím skôr
pre každého liek?
Záhradka, k našej veľkej radosti ožitá jarným
vtáčim spevotom, zvyčajnú radosť duši nepriloží.
Babičkina ruka, bez našej zomknutej pomoci,
na stôl vyšívaným obrusom okrášlený,
dážď odetý v zlate zajtrajšiu jar nepoloží .
_____________________________
Prešlo leto, prišla jeseň,
zakvílila hrozná pieseň:
Slovensko ženú do hrobu,
okrádajú ľud o práva a slobodu!
Z korony vraj nejako zutekali zmije;
zo zabijaka vukľula sa akási chrípka.
Vládna klika v peniazoch si hnije;
ľud? — ten nech si na iné časy zvyká!
Trcipáni ženú národ, sťa ďasa,
do ničobných dobrovoľných testov;
z nepovinnosti, však, vzišiel zasa
— od somára, na truc — rad trestov!
Všetci sa z jeho bláznovstiev máme radovať,
ako chce on — vyšinutý šašo — cirkusant.
Netreba sa tiež nad ničím zamýšľať,
ak nám bude nad jeho výčinmi rozum stáť...
Vyškiera sa na nás prihlúplo, od zhora:
už dnes je z neho politická mŕtvola.
Ak si myslel, že Slovač je stádo stád,
bude na svoje nekalé činy kruto spominať.
Miesto, aby o chorých a starcov stál,
úplatne peniaze na šic testy oplieskal.
Zlodejov i hňupov sme mali tam hore stále:
tento bol najpodlejší na poslaneckom sklade!
Liek, aj vakcína na tú korelu je na svete,
— ale tá iba v Rusku, — a to, veď viete...
to naša dnešná potreštená vláda nemusí:
radšej vlastný národ nezmyselne hrdúsi!
Slovensko ženú do hrobu,
okrádajú ľud o práva a slobodu!
Z korony vraj nejako zutekali zmije;
zo zabijaka vukľula sa akási chrípka.
Vládna klika v peniazoch si hnije;
ľud? — ten nech si na iné časy zvyká!
Trcipáni ženú národ, sťa ďasa,
do ničobných dobrovoľných testov;
z nepovinnosti, však, vzišiel zasa
— od somára, na truc — rad trestov!
Všetci sa z jeho bláznovstiev máme radovať,
ako chce on — vyšinutý šašo — cirkusant.
Netreba sa tiež nad ničím zamýšľať,
ak nám bude nad jeho výčinmi rozum stáť...
Vyškiera sa na nás prihlúplo, od zhora:
už dnes je z neho politická mŕtvola.
Ak si myslel, že Slovač je stádo stád,
bude na svoje nekalé činy kruto spominať.
Miesto, aby o chorých a starcov stál,
úplatne peniaze na šic testy oplieskal.
Zlodejov i hňupov sme mali tam hore stále:
tento bol najpodlejší na poslaneckom sklade!
Liek, aj vakcína na tú korelu je na svete,
— ale tá iba v Rusku, — a to, veď viete...
to naša dnešná potreštená vláda nemusí:
radšej vlastný národ nezmyselne hrdúsi!
_____________________________
Prichádza medzi nás ďalšia ťaživá jar:
kolom dokola panuje spoločenský zmar.
Núdzových stavov je nekonečný kolotoč:
robí si s nami, čo chce — vládnuca svoloč.
Zvolil si ľud pajáca a tlupu ozembuchov:
kde ich voličovi pri voľbách rozum stál? —
sľubná zámena za bývalých zloduchov?
sľubná zámena za bývalých zloduchov?
— horšie! len z dažďa pod rínu sa odtackal.
Mnohí zomierajú, no liek im nedajú:
prečo? — vlastný národ za čosi trestajú?!
— pre seba majú, svojim šikujú — nám nie!
na holotu kašľať, — tá nech aj zahynie?
Po šialenom maratóne v špáraní
pribúda všade chorých preveľa:
po starých s koronou z prvých dní
i mladší odchádzajú v sprievode anjela.
Lakmusový papier Sputnika odpornú
pakáž, ako blesk vôkol nás vyfarbil:
ak to na Slovensku tak diaľ pôjde,
bude to horšie, ako bol Černobyl!
dážd odetý v zlate o rok nepoloží.Dotkla sa prírody skorá jar, pažítka
spod jabloní vyhŕkla akoby skokom.
Na stôl, vyšívaným obrusom okrášlený,
položila babička dážd odetý v kabáte zlatom.
Príroda ožíva pestrým vtáčim spevom;
vduchom šíria sa vône drobných kvietkov fialiek
a ovocných stromov — vône jari krásne.
Náhle ku nám prikvitol — desivý šok!
život sa naruby otáča razom!
Pliage korony, novej zákernej choroby,
sa s príchodom jari,
do všetkých končín sveta
čoraz rýchlejšie vkradnúť darí.
Miesta jarných zvítaní spustnuté ostali;
ľudia doma rúška k ochrane života si šijú;
miesto jarných prechádzok v nich
cez ústa ustráchano ulicami sa šinú.
Nepoznaná choroba z východu zatvára nám
školy, úrady, závody i chrámy!
V pozornosť dávame, — už aj medzi nami
zúri ten vírus posiaľ nepoznaný;
dozunel ospalý dedinský spevokol,
i závažné hlásenie zo stĺpu obecného rozhlasu.
Rusov, Kubáncov a Číňanov povolali v úzkosti
zúfalí Taliani na spásu;
moloch, EU, počína si, ako viac ráz, čudne, odľudne;
žeby boli blízko srdcovému kolapsu?
Takmer všetku ťarchu majú na svojich pleciach
zdravotné tímy, stavajúc sa do nerovného zápasu.
Vlády v panike budúce straty rátajú; krízy bes
už zubaté kolesá vo vojej temnej kobke roztáča.
Ľudia v bytoch, v domoch sú zavretí,
pred obchodmi v rúškach, v rad stojaci.
Uzatvárajú sa hranice štátov, niekde mestá, dediny;
všade tam strážia policajti i vojaci.
Zatíchajú zaradom sveta veľkomestá, potoky sĺz
odnášajú vo svojich korytách prúdy riek;
pocit smútku zarmútenú, tíšivú pieseň ladí.
Nájde sa na tú diabolskú korelu čím skôr
pre každého liek?
Záhradka, k našej veľkej radosti ožitá jarným
vtáčim spevotom, hrejivú radosť duši nepriloží.
Babičkina ruka, bez našej zomknutej pomoci,
na stôl vyšívaným obrusom skrášlený,
dážd odetý v zlate o rok nepoloží.Dotkla sa prírody skorá jar, pažítka
spod jabloní vyhŕkla akoby skokom.
Na stôl, vyšívaným obrusom okrášlený,
položila babička dážd odetý v kabáte zlatom.
Príroda ožíva pestrým vtáčim spevom;
vduchom šíria sa vône drobných kvietkov fialiek
a ovocných stromov — vône jari krásne.
Náhle ku nám prikvitol — desivý šok!
život sa naruby otáča razom!
Pliage korony, novej zákernej choroby,
sa s príchodom jari,
do všetkých končín sveta
čoraz rýchlejšie vkradnúť darí.
Miesta jarných zvítaní spustnuté ostali;
ľudia doma rúška k ochrane života si šijú;
miesto jarných prechádzok v nich
cez ústa ustráchano ulicami sa šinú.
Nepoznaná choroba z východu zatvára nám
školy, úrady, závody i chrámy!
V pozornosť dávame, — už aj medzi nami
zúri ten vírus posiaľ nepoznaný;
dozunel ospalý dedinský spevokol,
i závažné hlásenie zo stĺpu obecného rozhlasu.
Rusov, Kubáncov a Číňanov povolali v úzkosti
zúfalí Taliani na spásu;
moloch, EU, počína si, ako viac ráz, čudne, odľudne;
žeby boli blízko srdcovému kolapsu?
Takmer všetku ťarchu majú na svojich pleciach
zdravotné tímy, stavajúc sa do nerovného zápasu.
Vlády v panike budúce straty rátajú; krízy bes
už zubaté kolesá vo vojej temnej kobke roztáča.
Ľudia v bytoch, v domoch sú zavretí,
pred obchodmi v rúškach, v rad stojaci.
Uzatvárajú sa hranice štátov, niekde mestá, dediny;
všade tam strážia policajti i vojaci.
Zatíchajú zaradom sveta veľkomestá, potoky sĺz
odnášajú vo svojich korytách prúdy riek;
pocit smútku zarmútenú, tíšivú pieseň ladí.
Nájde sa na tú diabolskú korelu čím skôr
pre každého liek?
Záhradka, k našej veľkej radosti ožitá jarným
vtáčim spevotom, hrejivú radosť duši nepriloží.
Babičkina ruka, bez našej zomknutej pomoci,
na stôl vyšívaným obrusom skrášlený,
dážd odetý v zlate o rok nepoloží.Dotkla sa prírody skorá jar, pažítka
spod jabloní vyhŕkla akoby skokom.
Na stôl, vyšívaným obrusom okrášlený,
položila babička dážd odetý v kabáte zlatom.
Príroda ožíva pestrým vtáčim spevom;
vduchom šíria sa vône drobných kvietkov fialiek
a ovocných stromov — vône jari krásne.
Náhle ku nám prikvitol — desivý šok!
život sa naruby otáča razom!
Pliage korony, novej zákernej choroby,
sa s príchodom jari,
do všetkých končín sveta
čoraz rýchlejšie vkradnúť darí.
Miesta jarných zvítaní spustnuté ostali;
ľudia doma rúška k ochrane života si šijú;
miesto jarných prechádzok v nich
cez ústa ustráchano ulicami sa šinú.
Nepoznaná choroba z východu zatvára nám
školy, úrady, závody i chrámy!
V pozornosť dávame, — už aj medzi nami
zúri ten vírus posiaľ nepoznaný;
dozunel ospalý dedinský spevokol,
i závažné hlásenie zo stĺpu obecného rozhlasu.
Rusov, Kubáncov a Číňanov povolali v úzkosti
zúfalí Taliani na spásu;
moloch, EU, počína si, ako viac ráz, čudne, odľudne;
žeby boli blízko srdcovému kolapsu?
Takmer všetku ťarchu majú na svojich pleciach
zdravotné tímy, stavajúc sa do nerovného zápasu.
Vlády v panike budúce straty rátajú; krízy bes
už zubaté kolesá vo vojej temnej kobke roztáča.
Ľudia v bytoch, v domoch sú zavretí,
pred obchodmi v rúškach, v rad stojaci.
Uzatvárajú sa hranice štátov, niekde mestá, dediny;
všade tam strážia policajti i vojaci.
Zatíchajú zaradom sveta veľkomestá, potoky sĺz
odnášajú vo svojich korytách prúdy riek;
pocit smútku zarmútenú, tíšivú pieseň ladí.
Nájde sa na tú diabolskú korelu čím skôr
pre každého liek?
Záhradka, k našej veľkej radosti ožitá jarným
vtáčim spevotom, hrejivú radosť duši nepriloží.
Babičkina ruka, bez našej zomknutej pomoci,
na stôl vyšívaným obrusom skrášlený,
dážd odetý v zlate o rok nepoloží.Dotkla sa prírody skorá jar, pažítka
spod jabloní vyhŕkla akoby skokom.
Na stôl, vyšívaným obrusom okrášlený,
položila babička dážd odetý v kabáte zlatom.
Príroda ožíva pestrým vtáčim spevom;
vduchom šíria sa vône drobných kvietkov fialiek
a ovocných stromov — vône jari krásne.
Náhle ku nám prikvitol — desivý šok!
život sa naruby otáča razom!
Pliage korony, novej zákernej choroby,
sa s príchodom jari,
do všetkých končín sveta
čoraz rýchlejšie vkradnúť darí.
Miesta jarných zvítaní spustnuté ostali;
ľudia doma rúška k ochrane života si šijú;
miesto jarných prechádzok v nich
cez ústa ustráchano ulicami sa šinú.
Nepoznaná choroba z východu zatvára nám
školy, úrady, závody i chrámy!
V pozornosť dávame, — už aj medzi nami
zúri ten vírus posiaľ nepoznaný;
dozunel ospalý dedinský spevokol,
i závažné hlásenie zo stĺpu obecného rozhlasu.
Rusov, Kubáncov a Číňanov povolali v úzkosti
zúfalí Taliani na spásu;
moloch, EU, počína si, ako viac ráz, čudne, odľudne;
žeby boli blízko srdcovému kolapsu?
Takmer všetku ťarchu majú na svojich pleciach
zdravotné tímy, stavajúc sa do nerovného zápasu.
Vlády v panike budúce straty rátajú; krízy bes
už zubaté kolesá vo vojej temnej kobke roztáča.
Ľudia v bytoch, v domoch sú zavretí,
pred obchodmi v rúškach, v rad stojaci.
Uzatvárajú sa hranice štátov, niekde mestá, dediny;
všade tam strážia policajti i vojaci.
Zatíchajú zaradom sveta veľkomestá, potoky sĺz
odnášajú vo svojich korytách prúdy riek;
pocit smútku zarmútenú, tíšivú pieseň ladí.
Nájde sa na tú diabolskú korelu čím skôr
pre každého liek?
Záhradka, k našej veľkej radosti ožitá jarným
vtáčim spevotom, hrejivú radosť duši nepriloží.
Babičkina ruka, bez našej zomknutej pomoci,
na stôl vyšívaným obrusom skrášlený,
dážd odetý v zlate o rok nepoloží.Dotkla sa prírody skorá jar, pažítka
spod jabloní vyhŕkla akoby skokom.
Na stôl, vyšívaným obrusom okrášlený,
položila babička dážd odetý v kabáte zlatom.
Príroda ožíva pestrým vtáčim spevom;
vduchom šíria sa vône drobných kvietkov fialiek
a ovocných stromov — vône jari krásne.
Náhle ku nám prikvitol — desivý šok!
život sa naruby otáča razom!
Pliage korony, novej zákernej choroby,
sa s príchodom jari,
do všetkých končín sveta
čoraz rýchlejšie vkradnúť darí.
Miesta jarných zvítaní spustnuté ostali;
ľudia doma rúška k ochrane života si šijú;
miesto jarných prechádzok v nich
cez ústa ustráchano ulicami sa šinú.
Nepoznaná choroba z východu zatvára nám
školy, úrady, závody i chrámy!
V pozornosť dávame, — už aj medzi nami
zúri ten vírus posiaľ nepoznaný;
dozunel ospalý dedinský spevokol,
i závažné hlásenie zo stĺpu obecného rozhlasu.
Rusov, Kubáncov a Číňanov povolali v úzkosti
zúfalí Taliani na spásu;
moloch, EU, počína si, ako viac ráz, čudne, odľudne;
žeby boli blízko srdcovému kolapsu?
Takmer všetku ťarchu majú na svojich pleciach
zdravotné tímy, stavajúc sa do nerovného zápasu.
Vlády v panike budúce straty rátajú; krízy bes
už zubaté kolesá vo vojej temnej kobke roztáča.
Ľudia v bytoch, v domoch sú zavretí,
pred obchodmi v rúškach, v rad stojaci.
Uzatvárajú sa hranice štátov, niekde mestá, dediny;
všade tam strážia policajti i vojaci.
Zatíchajú zaradom sveta veľkomestá, potoky sĺz
odnášajú vo svojich korytách prúdy riek;
pocit smútku zarmútenú, tíšivú pieseň ladí.
Nájde sa na tú diabolskú korelu čím skôr
pre každého liek?
Záhradka, k našej veľkej radosti ožitá jarným
vtáčim spevotom, hrejivú radosť duši nepriloží.
Babičkina ruka, bez našej zomknutej pomoci,
na stôl vyšívaným obrusom skrášlený,
dážd odetý v zlate o rok nepoloží.Dotkla sa prírody skorá jar, pažítka
spod jabloní vyhŕkla akoby skokom.
Na stôl, vyšívaným obrusom okrášlený,
položila babička dážd odetý v kabáte zlatom.
Príroda ožíva pestrým vtáčim spevom;
vduchom šíria sa vône drobných kvietkov fialiek
a ovocných stromov — vône jari krásne.
Náhle ku nám prikvitol — desivý šok!
život sa naruby otáča razom!
Pliage korony, novej zákernej choroby,
sa s príchodom jari,
do všetkých končín sveta
čoraz rýchlejšie vkradnúť darí.
Miesta jarných zvítaní spustnuté ostali;
ľudia doma rúška k ochrane života si šijú;
miesto jarných prechádzok v nich
cez ústa ustráchano ulicami sa šinú.
Nepoznaná choroba z východu zatvára nám
školy, úrady, závody i chrámy!
V pozornosť dávame, — už aj medzi nami
zúri ten vírus posiaľ nepoznaný;
dozunel ospalý dedinský spevokol,
i závažné hlásenie zo stĺpu obecného rozhlasu.
Rusov, Kubáncov a Číňanov povolali v úzkosti
zúfalí Taliani na spásu;
moloch, EU, počína si, ako viac ráz, čudne, odľudne;
žeby boli blízko srdcovému kolapsu?
Takmer všetku ťarchu majú na svojich pleciach
zdravotné tímy, stavajúc sa do nerovného zápasu.
Vlády v panike budúce straty rátajú; krízy bes
už zubaté kolesá vo vojej temnej kobke roztáča.
Ľudia v bytoch, v domoch sú zavretí,
pred obchodmi v rúškach, v rad stojaci.
Uzatvárajú sa hranice štátov, niekde mestá, dediny;
všade tam strážia policajti i vojaci.
Zatíchajú zaradom sveta veľkomestá, potoky sĺz
odnášajú vo svojich korytách prúdy riek;
pocit smútku zarmútenú, tíšivú pieseň ladí.
Nájde sa na tú diabolskú korelu čím skôr
pre každého liek?
Záhradka, k našej veľkej radosti ožitá jarným
vtáčim spevotom, hrejivú radosť duši nepriloží.
Babičkina ruka, bez našej zomknutej pomoci,
na stôl vyšívaným obrusom skrášlený,
dážd odetý v zlate o rok nepoloží.Dotkla sa prírody skorá jar, pažítka
spod jabloní vyhŕkla akoby skokom.
Na stôl, vyšívaným obrusom okrášlený,
položila babička dážd odetý v kabáte zlatom.
Príroda ožíva pestrým vtáčim spevom;
vduchom šíria sa vône drobných kvietkov fialiek
a ovocných stromov — vône jari krásne.
Náhle ku nám prikvitol — desivý šok!
život sa naruby otáča razom!
Pliage korony, novej zákernej choroby,
sa s príchodom jari,
do všetkých končín sveta
čoraz rýchlejšie vkradnúť darí.
Miesta jarných zvítaní spustnuté ostali;
ľudia doma rúška k ochrane života si šijú;
miesto jarných prechádzok v nich
cez ústa ustráchano ulicami sa šinú.
Nepoznaná choroba z východu zatvára nám
školy, úrady, závody i chrámy!
V pozornosť dávame, — už aj medzi nami
zúri ten vírus posiaľ nepoznaný;
dozunel ospalý dedinský spevokol,
i závažné hlásenie zo stĺpu obecného rozhlasu.
Rusov, Kubáncov a Číňanov povolali v úzkosti
zúfalí Taliani na spásu;
moloch, EU, počína si, ako viac ráz, čudne, odľudne;
žeby boli blízko srdcovému kolapsu?
Takmer všetku ťarchu majú na svojich pleciach
zdravotné tímy, stavajúc sa do nerovného zápasu.
Vlády v panike budúce straty rátajú; krízy bes
už zubaté kolesá vo vojej temnej kobke roztáča.
Ľudia v bytoch, v domoch sú zavretí,
pred obchodmi v rúškach, v rad stojaci.
Uzatvárajú sa hranice štátov, niekde mestá, dediny;
všade tam strážia policajti i vojaci.
Zatíchajú zaradom sveta veľkomestá, potoky sĺz
odnášajú vo svojich korytách prúdy riek;
pocit smútku zarmútenú, tíšivú pieseň ladí.
Nájde sa na tú diabolskú korelu čím skôr
pre každého liek?
Záhradka, k našej veľkej radosti ožitá jarným
vtáčim spevotom, hrejivú radosť duši nepriloží.
Babičkina ruka, bez našej zomknutej pomoci,
na stôl vyšívaným obrusom skrášlený,
dážd odetý v zlate o rok nepoloží.
